Tlaková výš. Kedy áno, kedy nie.

V priebehu víkendu a aj dnes nás ovplyvňuje tlaková výš.

Je to útvar, ktorý má najvyšší tlak vo svojom strede a smerom do strán tlak klesá. Prevláda v nej rozpad oblačnosti. Je to rozsiahly útvar, priemer rádovo v tisíckach kilometrov. Patrí k stabilnejším tlakovým útvarom, čo značí, keď už sa niekam dostane, zotrvá tam viac dní.

V lete mať výš nad hlavou je úžasná vec. Málo oblačnosti v priebehu dňa,  jasná obloha, teplota v priebehu dňa rýchlo stúpa…..no, leto ako z reklamy. Iná situácia však nastáva, keď máme zimný polrok.

V zime to už nie je taká príjemná vec. Potešiteľné je, že spočiatku aj tu býva príjemná obloha, málo oblačnosti, ale sú veľké rozdiely medzi ránom a dňom. To sa ešte dá vydržať, veď to je vlastne babie leto, ale keď už výš zotrváva dlhšiu dobu, vďaka intenzívnemu vyžarovaniu sa tvoria hmly, ktoré sa spočiatku ešte rozplývajú, ale neskôr sa už udržia počas celého dňa. Inverzia sa stupňuje a často pri vysokom tlaku máme krajšie počasie na horách ako v nížinách.  V nížinách sa udržiava sychravé studené počasie s mrholením, na horách je fajn, slnečno. Inverzia je výraznejšia aj v prípade, ak sa k nám zároveň dostáva aj teplý vzduch vo vyšších vrstvách atmosféry.

Často prevláda názor, že keď je tlaková výš, tak je pekné, slnečné počasie a aj teplo. Môžme povedať, že áno, ale nie vždy.

z hmly často trčia len kopce