Klimatická zmena a my.

Určite ste zachytili v tlači alebo v TV, že klimatická konferencia v Durbane skončila aspoň prísľubom, že sa krajiny dohodnú na pokračujúcej zmluve, ktorá nahradí Kjótsky protokol ohľadom ochrany našej atmosféry pred skleníkovými plynmi a následne pred klimatickými zmenami.

Možno si poviete, že nás sa to ani netýka, čo vedci, politici a iní vážení ľudia robia paniku.  Prečo asi ?

Za posledné roky sa u nás objavuje stále viac a viac nepríjemných udalostí súvisiacich s počasím.  Pribúda prívalových zrážok, povodní z nich, pribúda suchých období.

Klimatológovia predpokladajú, že najväčším strašiakom pre nás sú vlny tepla a sucho.

Vlny tepla sa objavujú sporadicky už v týchto rokoch, napr. v r. 2007, ale náš organizmus nie je jednoducho stavaný na extrémne teplotné hodnoty. Preto sa musíme začať pomaly prispôsobovať aj takémuto javu a viac si všímať odporúčania lekárov ako byť aj v horúčavách fit.

Predpokladá sa, že vody v riekach bude oveľa menej, bude jej menej aj v pôde, bude sa s ňou musieť veľmi hospodárne nakladať. Nedostatok vody v pôde bude ohrozovať pestovanie plodín a výrobu potravín. Najhoršie to bude v polohách do 400 m, kde sa v súčasnosti sústreďuje naša poľnohospodárska produkcia.

V suchších pôdach sa zase bude dariť aj všelijakým škodcom,  u nás sa objavia živočíchy, ktoré máme možnosť vidieť najmä v krajinách na juhu Európy.

Budeme sa musieť prispôsobiť zmenám a stať sa ďaleko zodpovednejšími k sebe a okoliu, uvedomiť si, že na zemi budú musieť žiť aj naši vnuci. Darmo, zem nie je na jedno použitie.