Snehová vločka.

Mnohí, aj dospelí, sa potešia, keď vidia pekne potichúčky padať jemné kúsky zimnej krásy. Snehová vločka je veľmi pekný, ale aj veľmi zaujímavý pozdrav pani Zimy.

Z fyzikálneho hľadiska je snehová vločka zhluk ľadových kryštálikov, ktoré vznikajú pri teplota okolo bodu mrazu. Vločka potrebuje na svoj vznik kondenzačné jadro, okolo ktorého sa nabaľuje ľad. Ak ho je dostatok, vločka začne padať. Jej rýchlosť môže byť od 2 až do 15 km/h. Je zaujímavé, že pri dopade snehových vločiek na vodnú hladinu vydávajú zvuk, ktorý ale naše uši nezachytia. Jeho frekvencia je totiž od 50 až do 200 kHz. To, že vločky majú šestuholníkový tvar je známe vec, ale prečo je to tak, to je pre vedcov stále záhada. Hovorí sa, že neexistujú dve rovnaké snehové vločky, ale z fyzikálneho princípu neexistuje dôvod, prečo by to nemohlo byť.

Vločka, jej vznik a tvar fascinovala v minulosti aj takých vedcov ako Rene Descartes, či Johanes Kepler, ktorý vločkám venoval aj svoju drobnú, ale skvelú prácu Strena seu De nive sexangula. Tá bola napísaná v Prahe a aj keď má viac filozofický charakter, sú v nej aj na tú dobu, kedy vznikla, zaujímavé meteorologické postrehy.