Vojna a meteorológia.

Ani počas 2. sv. vojny sa nezastavili na Slovensku meteorologické merania a pozorovania.

Od roku 1939 vznikla na Slovensku  samostatná poveternostná služba, ktorá mala sieť 52 agrometeorologických staníc, 518 zrážkomerných staníc a 32 meteorologických a klimatologických staníc. Na jej čele stál profesor Mikuláš Konček, významná osobnosť československej meteorológie aj po vojne.  Zaslúžil  sa o rozvoj mnohých meteorologických odborov, či už agrometeoroógie, alebo aj klimatológie ČSR.

Počas vojny sa na neobývaných a nedostupných lokalitách sa aj Končekovou zásluhou postavila sieť totalizátorov, ktorá však bola zničená pri postupe vojnového frontu. Profesorovi Končekovi výrazne  sekundoval pri výučbe a rozvoji meteorológie v týchto ťažkých časoch  Štefan Petrovič. Ten je v odborných kruhoch známy a cenený ako tvorca Atlasu podnebia ČSR.

Z vojenských meteorológov, ktorí prispeli k rozvoju meteorologických služieb na našom území , je veľmi vhodné spomenúť  doc. Róberta Intribusa, ktorý bol výkonným meteorológom na letiskách v Piešťanoch a v Žiline . V pokojných časoch zostal meteorológii verný, ale už v iných odboroch. Venoval sa  lesom a stal sa expertom v lesníckej meteorológii.

Dôležitou osobnosťou tohto obdobia bol aj Ľudovít Kukorell, ktorý bol letecký dôstojník a padol v bojoch SNP.

Aj keď doba bola zlá a nepokojná, predsa len meteorológia pomalými krôčikmi postupovala dopredu.