Fén v meterológii.

Fén ( nemecky foehn) je pôvodne ľudové označenie pre teplý suchý nárazový vietor, ktorý sa pozoroval v oblasti medzi Zuerichom a Salzburgom.

Dnes už takto označujeme suchý teplý silný nárazový vietor kdekoľvek na svete. K vysvetleniu vzniku tohto javu veľmi výrazne prispel rakúsky meteorológ Julius von Hahn v roku 1866.

Ako vlastne takýto jav vzniká ? Veľmi zjednodušene povedané : v dôsledku rozdielného rozloženia tlaku vzduchu pred a za prekážkou, ktorú vzduchová hmota prekonáva. Prekážka je položená kolmo na smer prúdenia.

Najskôr na náveternej strane sa vzduch je nútený vystupovať, ochladzuje sa adiabaticky , vzduch sa ochladí až na hodnotu rosného bodu, začnú sa tvoriť oblaku a začínajú zrážky. Začína sa vytvárať typická fénová stena oblačnosti, ktorá vyzerá. akoby vyrastala z horského chrbta.  Za prekážkou vzduch začína zostupovať, začína sa otepľovať …. Oblaky sa vyparujú, vlhkosť citeľne klesá, vietor zosiluje … Miera oteplenia je rôzna, závisí od vlhkostných pomerov vystupujúceho vzduchu a od výšky horskej prekážky.

Ufff, aj takáto fyzika je za oteplením počas Vianoc v Salzburku, keď tam mali až 19 °C a v Bratislave bolo 13 °C.

V USA  má tento vietor aj názov chinook, kde sa prejavuje na východných svahoch Skalistých hôr. Je to ozaj neuveriteľný vietor , v Montane 1.12. 1886 pri takomto vetre stúpla teplota z -25 °C za 10 min na  3 °C. Nedivme sa, že tak ako dokáže fén zatočiť so snehom a teplotou, dokáže zatočiť aj s ľudskou psychikou.  Znižuje sa pracovná výkonnosť, stúpa počet samovrážd, zvyšuje sa agresivita, objavujú sa desivé nočné sny.

Fén sa prejavuje  ako veľký jedák snehu, za 24 hodín zlikviduje viac snehu ako slnečné žiarenia za 14 dní.

 U nás sa fén pozoruje pri prúdení, ktoré prekračuje Alpy, teda juh, juhozápad, ale v „malom“ sa dá pozorovať aj v Žiline, keď prúdi vzduch cez Lúčanskú Fatru a na východe, v Kamenici ned Cirochou, keď vzduch prúdi cez Vihorlat.

Ešte aj dnes sme mali u nás fénový efekt a Žilina mala dnes rovných 14 °C.